CGTN: Technika, politika a ambície: Ako Meng Wan-čou zo spoločnosti Huawei vstúpila do perfektnej búrky medzi Čínou a USA
Uverejnenie Meng Wan-čou odhaľuje pokus Washingtonu zabrániť tomu, aby sa jeho silná konkurencia s Pekingom dostala do konfliktu, ale zďaleka nejde o zvrat v bilaterálnom napätí.
PEKING, 28. septembra 2021 /PRNewswire/ -- „Konečne som späť doma," povedala finančná riaditeľka spoločnosti Huawei Meng Wan-čou po pristátí v sobotu večer na letisku v Šen-čene.
Po takmer troch rokoch držania v domácom väzení v Kanade sa Meng a jej právny tím v piatok dohodli s americkým ministerstvom spravodlivosti, ktoré jej umožnilo vrátiť sa do Číny. Tento moment znamenal koniec dlhotrvajúcej právnej a politickej ságy, ktorá sa odohrala uprostred rastúceho napätia medzi Pekingom a Washingtonom.
Krátko po dosiahnutí dohody Meng nastúpila na charterový let spoločnosti Air China smerujúci do juhočínskeho mesta Šen-čen, kde má sídlo spoločnosť Huawei.
49 -ročná Meng sa k obvineniu z podvodu nepriznáva. Podľa dohody nebude v USA ďalej stíhaná a vydávacie konanie v Kanade bude ukončené, uvádza sa vo vyhlásení, ktoré zverejnil William Taylor III, jeden z právnikov zastupujúcich Meng.
„Fakty už dokázali, že ide o politické prenasledovanie čínskeho občana a jeho cieľom je potlačiť čínske high-tech spoločnosti," uviedla v sobotu hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničia Hua Chunying.
Čo sa stalo pred tromi rokmi?
1. decembra 2018 kanadské orgány zatkli Meng na žiadosť vlády USA, ktorá ju obvinila z podvodu a žiadala o vydanie. K incidentu došlo, keď Trumpova administratíva zaujala agresívny prístup pri riešení Číny s rôznymi problémami vrátane obchodu a technológie.
Štyri mesiace pred zatknutím Meng americká vláda odpálila úvodnú salvu proti čínskym technologicky vyspelým spoločnostiam vydaním zákazu federálnej vlády používať produkty spoločností Huawei a ZTE - dvoch popredných čínskych poskytovateľov telekomunikačného vybavenia, pričom citovala obavy o bezpečnosť. Nasledujúci rok bola spoločnosť Huawei pridaná na zoznam subjektov amerického obchodného oddelenia, ktorý americkým spoločnostiam prakticky zakázal obchodovať s čínskym technologickým gigantom.
Prečo teraz?
Za posledné tri roky bolo zadržanie Meng tŕnistým problémom medzi Pekingom a Washingtonom. Napätie, ktoré bolo pred rokmi nevyspytateľné, sa začalo stupňovať.
Podľa Guo Changlina, bývalého vysokého diplomata čínskeho veľvyslanectva v USA, boli dva faktory, ktoré uľahčili jej prepustenie.
„Americký prezident Joe Biden sa chce osobne stretnúť so svojim čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom na nadchádzajúcom samite G20. [Taktiež Justin Trudeau bol práve [s tesným rozdielom] opätovne zvolený za kanadského premiéra a túži ukončiť prípad Meng, ktorý bol koniec koncov predĺženou kosťou sváru medzi Čínou a Kanadou," povedal Guo pre CGTN počas telefonického rozhovoru.
Napriek tvrdej čínskej politike Washingtonu si Biden sám vybudoval blízky vzťah s prezidentom Si, keď boli obaja viceprezidentmi. Biden bol v Číne štyrikrát a obaja sa 11-krát osobne stretli, poznamenal Li Cheng, riaditeľ Čínskeho centra Johna L. Thorntona v Brookingsovom inštitúte.
„Môj pohľad je taký, že keď som sa vrátil zo stretnutia s prezidentom Si a cestoval s ním 17 000 míľ ... - tak som sa s ním tak dobre zoznámil," poznamenal Biden počas februárového zasadnutia radnice.
„Majú osobné priateľstvo, ale ako ďaleko by Biden mohol ísť vo svetle celonárodných protičínskych nálad, sa ešte len uvidí," povedal Guo.
Li je presvedčený, že Biden musí napnúť svaly, pretože americká voličská základňa stále viac prijíma správy proti Číne. „Sám nie je taký konfrontačný," dodal.
Čo znamená prepustenie Meng pre väzby medzi Čínou a USA?
Toto prepustenie ukazuje, že Washington sa pokúša zabrániť tomu, aby sa tvrdá konkurencia vymkla spod kontroly, ale podľa Guoa nejde o zvrat v bilaterálnom napätí. Obvinenia voči Huawei zostávajú v platnosti a technologický gigant je stále na čiernej listine USA.
Technologická vojna vrie. USA boli priekopníkmi tretej priemyselnej revolúcie a počas desaťročí boli na samom vrchole pyramídy. Na prahu 21. storočia sa však Čína a USA stali divokými uchádzačmi štvrtej priemyselnej revolúcie, ktorej dominujú čipy a algoritmy.
Biely dom uviedol Čínu ako „jediného konkurenta potenciálne schopného kombinovať svoju ekonomickú, diplomatickú, vojenskú a technologickú silu" vo svojich dočasných strategických usmerneniach pre národnú bezpečnosť.
„Koniec éry angažovanosti by sa mohol datovať do roku 2010, keď sa Čína stala druhou najväčšou ekonomikou sveta," povedal Guo. Keď čínske HDP v roku 2014 presiahlo 60 percent HDP USA, nepriateľstvo ďalej rástlo, pričom v priebehu rokov sa politika zadržiavania pohybovala od obchodu po ľudské práva.
Pokus Washingtonu udržať Peking v oblasti špičkových technológií predchádzal obchodnej vojne Donalda Trumpa a trvá dodnes. Odstránenie hi-tech väzieb sa javí nevyhnutným.
Ak si chcete pozrieť pôvodný článok, kliknite SEM.
Video - https://www.youtube.com/watch?v=cSnkFt1fX2Q
Share this article