BEIJING, Sept. 7, 2020 /PRNewswire/ -- Vojna čínskeho ľudu proti japonskej agresii trvala od roku 1931 až do roku 1945 a navždy zmenila nielen Čínu, ale aj čínsko-japonskej vzťahy.
A Čína si túto vojnu, od ktorej konca uplynulo už 75 rokov, stále pripomína.
Vo štvrtok 3. septembra čínsky prezident Si Ťin-pching, ktorý je tiež generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a predseda Ústrednej vojenskej komisie Čínskej ľudovej republiky, navštívil pri príležitosti tohto výročia múzeum na predmestí Pekingu.
Po minúte ticha za padlých hrdinov, prezident Si Ťin-pching a ostatní vedúci predstavitelia Ústredného výboru Komunistickej strany Číny, položili vence na počesť padlých.
O niečo neskôr v priebehu dňa na stretnutí s vojnovými veteránmi, ktorí túto vojnu prežili, čínsky prezident Si Ťin-pching vo svojom prejave vyzdvihol skvelého ducha, patriotizmus a hrdinstvo čínskeho národa pri čínskom národnom obrodení.
Prezident povedal, že celý čínsky národ vo vojne bojoval a zvíťazil vďaka patriotizmu a hrdinstvu, čo je v dnešnej dobe neoceniteľné a môže pomôcť motivovať čínsky ľud k prekonávaniu ťažkostí a prekážok tak, aby v úsilí o čínskej národné obrodenie uspel.
Pandémia COVID-19 viedla k rýchlemu zhoršeniu napätých vzťahov medzi Čínou a Spojenými štátmi americkými.
Napriek účinným opatreniam, vďaka ktorým Čína rýchlo dostala epidémiu pod kontrolu Spojené štáty americké na Čínu útočia kvôli spôsobu, akým krízu okolo koronavírusu rieši. V posledných mesiacoch tiež zo strany vlády Spojených štátov amerických dochádza k eskalácii útokov na Komunistickú stranu Číny, ktorá je považovaná za "globálnu hrozbu a nepriateľa."
Pod vedením Komunistickej strany Číny čínski občania nielen vyhrali vojnu proti japonským fašistom, ale podarilo sa im odvtedy tiež dosiahnuť ďalších pozoruhodných ekonomických a sociálnych úspechov, zdôraznil prezident Si Ťin-pching na tomto stretnutí.
Čínske reformy a otvárania sa svetu úplne zmenili miestnu ekonomiku, zlepšili životnú úroveň a prispeli k urbanizácii spoločnosti. Čína je dnes, po Spojených štátoch amerických, druhou najväčšou ekonomikou na svete a do konca roka 2020 sa všetci miestni ľudia vymania z chudoby.
Prezident Si Ťin-pching povedal, že na to aby sa projekt čínskeho národného obrodenia podarilo doviesť do úspešného konca, musí krajina aj naďalej zotrvať pod vedením Komunistickej strany Číny, dôverovať budovaniu socializmu s čínskymi črtami a veriť v prístup zameraný na občanov a mierový rozvoj.
"Čínsky ľud nikdy nebude súhlasiť s akýmikoľvek pokusmi o prekrúcanie histórie Komunistickej strany Číny či stigmatizácii jej charakteru," povedal Si Ťin-pching.
"Čínsky ľud nikdy nebude súhlasiť so žiadnymi snahami o zvedenie z cesty budovania socializmu s čínskymi črtami a s akýmikoľvek pokusmi o popieranie či stigmatizáciu skvelých úspechov, ktoré na tejto ceste dosiahol. Čínski občania nikdy nebudú súhlasiť so žiadnymi pokusmi o rozdeľovanie Komunistickej strany Číny a čínskeho ľudu. "
Prezident Si Ťin-pching tiež odmietol všetky pokusy o nátlak na čínsky ľud a snahy o narušovanie komunikácie čínskeho ľudu s ostatnými štátmi. Odsúdil tiež snahy ostatných o vnucovanie svojich názorov a vôle čínskemu ľudu.
Málo známe fakty o vojne v Číne
Je dôležité nezabúdať na straty a útrapy 2. svetovej vojny, ale nemali by sme tiež zabúdať na dôsledky a odkaz vojny v Číne.
Po napadnutí Číny Japonskom sa do čínsko-japonskej vojny v rokoch 1931 - 1945 zapojili čínski občania po celej krajine.
Čína bola hlavným bojiskom proti japonským fašistom. Pred Vojnou v Tichomorí (1941 - 1943) Japonsko v Číne nasadilo 80 - 94% svojich vojenských síl a aj po roku 1941 zostávalo v Číne stále viac ako 50% všetkých armádnych síl Japonska.
Po kapitulácii Japonska bolo v Číne nasadených 1,86 milióna japonských vojakov, čo predstavuje takmer 52% z celkového počtu vojakov, ktoré Japonsko vyslalo na zahraničné misie.
V priebehu vojny zomrelo v Číne viac ako 1,5 milióna japonských vojakov, zatiaľ čo v Číne v priebehu vojny zomrelo viac ako 35 miliónov čínskych vojakov a civilistov, čo predstavovalo takmer 8% celkového počtu obyvateľov Číny v roku 1928.
Čína hovorí, že vo vojne utrpela priame ekonomické straty vo výške viac ako 100 miliárd dolárov a nepriame ekonomické straty vo výške 500 miliárd dolárov (podľa cien platných v roku 1937).
Príležitosť k zamysleniu
V posledných desaťročiach sú čínsko-japonskej vzťahy ako na hojdačke.
Na rokovaní v Osake v júni minulého roka sa obe krajiny spoločne dohodli na 10 bodoch na podporu zdravého vývoja bilaterálnych vzťahov. Prezident Si Ťin-pching tiež v zásade súhlasil s uskutočnením oficiálnej návštevy Japonska za účelom vybudovania nových väzieb medzi oboma krajinami. Avšak tieto snahy boli dočasne narušené pandémiou COVID-19.
Čína a Japonsko sú blízkymi susedmi a dobré vzťahy medzi oboma krajinami dlhodobo prospejú ľuďom v oboch krajinách a prispejú k posilneniu stability v Ázii aj v celom svete, povedal prezident Si Ťin-pching pri spomienkach na vojnu.
Zaujatie správneho postoja k japonskému fašizmu a invázii Japonska do Číny je dôležitým politickým základom pre budovanie zdravých čínsko-japonských vzťahov, povedal Si Ťin-pching.
Mali by sme využiť túto príležitosť na to, aby sme sa v čase mieru a priateľstva medzi oboma krajinami zamysleli aj nad našou spoločnou históriou, povedal Si Ťin-pching.
Originálna článok:
Video - https://www.youtube.com/watch?v=e48L1K4Kgf0
Video - https://www.youtube.com/watch?v=GEAO3ONZLJY
Foto - https://mma.prnewswire.com/media/1248744/infographic_one.jpg
Foto - https://mma.prnewswire.com/media/1248745/infographic_two.jpg
Share this article