CGTN: Čína bude pokračovať v ekologickej transformácii k uhlíkovému maximu a neutralite
PEKING, 22. októbra 2022 /PRNewswire/ -- Čína bude aktívne vykonávať svoje politiky na ceste k dosiahnutiu cieľov v oblasti maximálnych emisií uhlíka do roku 2030 a uhlíkovej neutrality do roku 2060, povedal v piatok námestník ministra pre ekológiu a životné prostredie Zhai Qing.
Čína sa k týmto cieľom zaviazala na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v roku 2020.
„Klimatické zmeny sú významnou globálnou výzvou a záležitosťou spoločného záujmu medzinárodného spoločenstva. Generálny tajomník Si Ťin-pching opakovane zdôrazňoval, že riešenie klimatických zmien nie je niečo, o čo nás žiadajú iní, ale niečo, čo chceme urobiť my," povedal Zhai na tlačovej konferencii pri príležitosti 20. národného zjazdu Komunistickej strany Číny (KSČ).
„Čína, ako najväčšia rozvojová krajina na svete, dosiahne najväčšie zníženie intenzity emisií uhlíka na svete a v najkratšom čase v histórii prejde od uhlíkového maxima k uhlíkovej neutralite, čo plne dokazuje zmysel krajiny pre zodpovednosť ako veľkej krajiny," poznamenal.
Na dosiahnutie cieľov Čína urýchli prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo v kľúčových oblastiach a bude dôrazne presadzovať synergiu znižovania znečistenia a znižovania emisií uhlíka, povedal Zhai.
Krajina bude tiež plynulým a organizovaným spôsobom napredovať na vnútroštátnom trhu s uhlíkom, urýchľovať výskum, propagáciu a uplatňovanie nízkouhlíkových technológií a podporovať nízkouhlíkovú výrobu a ekologický životný štýl, dodal.
Významný pokrok v ekologickej transformácii
Čína dosiahla významný pokrok v prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo.
Podľa Zhai si krajina za posledné desaťročie udržala priemernú mieru hospodárskeho rastu 6,6 % s priemernou mierou rastu ročnej spotreby energie len tri percentá.
V roku 2020 sa intenzita emisií uhlíka v Číne v porovnaní s rokom 2005 znížila o 48,4 %, čím prekročila cieľ, ku ktorému sa medzinárodnému spoločenstvu zaviazala, zdôraznil.
V roku 2021 sa emisie oxidu uhličitého na jednotku HDP znížili o 34,4 % v porovnaní s rokom 2012.
V tom istom roku klesol podiel spotreby uhlia v jej primárnom energetickom mixe na 56 % zo 68,5 % v roku 2012 a 72,4 % v roku 2005. Podiel energie z nefosílnych zdrojov na jej celkovej spotrebe energie medzičasom dosiahol 16,6 %.
V roku 2021 presiahla inštalovaná kapacita energie z obnoviteľných zdrojov v Číne 1 miliardu kilowattov, pričom celá kapacita veternej, solárnej, vodnej energie a energie z biomasy sa umiestnila na prvom mieste na svete.
Krajina bola tiež svedkom najväčšieho nárastu lesných zdrojov a najväčšej plochy zalesňovania na svete, stojac na čele celosvetového úsilia o ekologizáciu, povedal Zhai.
Podľa štúdie Bostonskej univerzity sledujúcej satelity NASA od roku 2000 do roku 2017, ktorá bola uverejnená v roku 2019 v časopise Nature Sustainability, samotná Čína mala 25 % podiel na globálnom čistom náraste zalesnených oblastí s iba 6,6 % celosvetovej plochy pokrytej vegetáciou.
Okrem toho krajina spustila najväčší trh s uhlíkom na svete, pokiaľ ide o množstvo emisií skleníkových plynov, ktorých sa týka, čím účinne využila úlohu trhového mechanizmu pri kontrole emisií skleníkových plynov a podpore prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
Aktívne prispievanie ku globálnemu riadeniu klímy
Čína tiež aktívne prispieva ku globálnemu riadeniu v oblasti klímy, poznamenal Zhai.
Čína presadzuje multilateralizmus a zásadu spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti a príslušných spôsobilostí, povedal a dodal, že krajina podporovala podpísanie, nadobudnutie platnosti ako aj vykonávanie Parížskej dohody.
Krajina sa aktívne podieľala na spolupráci medzi južnými krajinami v oblasti zmeny klímy. Urobila, čo bolo v jej silách, aby pomohla iným rozvojovým krajinám, najmä malým ostrovným krajinám, africkým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám, zlepšiť ich schopnosť reagovať na klimatické zmeny s cieľom znížiť negatívne dopady zmeny klímy, povedal Zhai.
Okrem toho sa dosiahol pozitívny pokrok v podpore ekologického rozvoja iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta (Belt and Road Initiative – BRI), povedal Zhai. Iniciatíva BRI, ktorú Čína navrhla v roku 2013, predstavuje obchodné a infraštruktúrne siete spájajúce Áziu s Európou a Afrikou pozdĺž trás starej hodvábnej cesty.
Čína v roku 2019 vytvorila medzinárodnú koalíciu pre ekologický rozvoj iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta, ktorá pracovala na posilnení politických dialógov a spoločného výskumu a na podpore programu OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030, povedal.
Koalícia má v súčasnosti viac ako 150 partnerov z viac ako 40 krajín.
Vynaložilo sa úsilie na zlepšenie inovácií a výmeny ekologických technológií a na rozvoj talentov v oblasti environmentálneho manažérstva.
„Vyškolili sme približne 3 000 pracovníkov environmentálneho manažérstva, odborníkov a vedcov z viac ako 120 krajín, čím sme vybudovali konsenzus a synergiu pre ekologický rozvoj," povedal Zhai.
V rámci svojho napredovania bude Čína spolupracovať so všetkými stranami, aby sa aktívne zúčastnila na globálnom riadení zmeny klímy. Bude podporovať spravodlivý a racionálny globálny systém riadenia klímy s cieľom dosiahnuť obojstranne výhodné výsledky, pokračovať v prehlbovaní spolupráce medzi južnými krajinami v oblasti zmeny klímy a prispievať silou, múdrosťou a riešeniami Číny ku globálnej reakcii na zmenu klímy, povedal.
WANT YOUR COMPANY'S NEWS FEATURED ON PRNEWSWIRE.COM?
Newsrooms &
Influencers
Digital Media
Outlets
Journalists
Opted In
Share this article