Podľa novej globálnej výskumnej správy Habitat for Humanity traja zo štyroch ľudí obmedzujú výdavky na základné veci, aby si mohli dovoliť bývanie

ATLANTA, 6. október 2026 /PRNewswire/ – Kvôli nákladom na bývanie sú milióny ľudí po celom svete nútené robiť ťažké kompromisy – a to na úkor potravín, zdravotnej starostlivosti, finančného zabezpečenia či významných plánov do budúcnosti, ako uvádza globálna výskumná správa, ktorú dnes zverejnila organizácia Habitat for Humanity International. Správa s názvom Domov, za akú cenu? , ktorá vychádza z celonárodne reprezentatívnych prieskumov medzi 30 000 ľuďmi v 22 krajinách, odhaľuje, že celkové náklady na bývanie nezahŕňajú ani zďaleka len platby nájomného alebo hypotéky – zahŕňajú to, čoho sa ľudia vzdajú, aby si zabezpečili miesto, ktoré môžu nazvať domovom.

Traja zo štyroch respondentov prieskumu (75 %) uviedli, že v uplynulom roku znížili aspoň jeden výdavok, aby si mohli dovoliť náklady na bývanie. Najväčší tlak je pritom na ľudí, ktorí už aj tak čelia väčšej zraniteľnosti v oblasti bývania, vrátane tých, ktorí žijú v neformálnych podmienkach (89 %), skupín s nízkymi príjmami (85 %) a mladších generácií – generácie Z a mileniálov (81 %). Kompromisy zasahujú do základných potrieb, pričom tretina respondentov (33 %) míňa menej na potraviny, 32 % siaha na úspory alebo núdzové fondy a 13 % odkladá lekársku starostlivosť alebo sa jej vyhýba, aby si mohli dovoliť bývanie.

Napriek týmto obetiam má mnoho domácností stále problémy, pričom takmer polovica ľudí po celom svete (48 %) uviedla, že jediný neočakávaný problém by im mohol ohroziť schopnosť udržať si domov. Dostupnosť bývania takisto núti ku kompromisom v oblasti bezpečnosti, pričom 40 % opýtaných uvádza, že akceptujú určitú mieru rizika spojeného so svojím bývaním, pretože bezpečnejšie možnosti sú mimo dosahu. Ľudia vo všeobecnosti neveria, že by boli riešenia na obzore, pričom 56 % z nich uviedlo, že systém bývania v ich krajine je narušený alebo nefunguje.

„Domov by nikdy nemal byť na úkor zdravia alebo budúcnosti. Mal by byť základom zdravia, príležitostí a finančného zabezpečenia. Napriek tomu je viac ako polovica ľudí presvedčená, že systém bývania v ich krajine je narušený alebo pre nich jednoducho nefunguje," povedal Jonathan Reckford, generálny riaditeľ organizácie Habitat for Humanity International. „Nemôžeme akceptovať budúcnosť, v ktorej ľudia musia znížiť svoje očakávania o tom, čo by im mal domov poskytovať. Výskum ukazuje, prečo potrebujeme, aby vlády, podniky a komunity spolupracovali na vytváraní systémov bývania, ktoré ľuďom pomôžu vybudovať si budúcnosť namiesto toho, aby len prežívali prítomnosť."

Odkladané rodiny, klesajúca životná úroveň
Dopad nákladov na bývanie presahuje rozpočty domácností a ovplyvňuje súčasnú životnú úroveň ľudí a budúcnosť, ktorú by si chceli vybudovať.

• Viac ako polovica ľudí (56 %) uvádza, že náklady na bývanie im komplikujú zakladanie rodiny. U generácie Z a mileniálov sa tento podiel zvyšuje na 62 %.
• Takmer 6 z 10 rodičov a opatrovníkov (58 %) sa obáva, že náklady na bývanie obmedzujú príležitosti pre ich deti. To zdôrazňuje, akým spôsobom tlak na bývanie odďaľuje dôležité životné míľniky a sťažuje dosiahnutie dlhodobého zabezpečenia.
• Obavy o budúce vlastníctvo bývania sú najvyššie v krajinách s vyššími príjmami, najmä v Severnej Amerike, kde viac ako polovica ľudí, ktorí nevlastnia obytnú nehnuteľnosť v Kanade (56 %) a takmer polovica v USA (42 %) uvádza, že neočakávajú, že sa im niekedy v živote podarí bývať vo vlastnom domove.
• Nedostatok spokojnosti s bývaním je pritom najvyšší v krajinách s nízkym národným hrubým príjmom, ako je Pobrežie Slonoviny (66 %) a Etiópia (63 %), v porovnaní s celosvetovým priemerom 35 %.
• Viac ako každý tretí človek (35 %) uvádza, že jeho bytová situácia je preňho jedným z najväčších zdrojov stresu v živote, pričom tento počet stúpa na 64 % medzi respondentmi žijúcimi v na základe neformálnych dohôd a na 39 % medzi mladšími generáciami (generácia Z a mileniáli).

Nájomníci tvrdia takmer 1,5-krát častejšie ako majitelia domov, že ich bytová situácia by im mohla negatívne ovplyvniť zdravie (28 % oproti 19 %).

Takmer 9 z 10 respondentov po celom svete (89 %) uvádza, že bezpečné, pohodlné a spoľahlivé bývanie im pomáha udržať si duševné zdravie. To zdôrazňuje, že bývanie nie je len finančná otázka, ale otázka, ktorá čoraz viac formuje životnú úroveň ľudí, ich odolnosť a schopnosť starať sa o seba a svoje rodiny.

Bezpečnosť bývania tiež čoraz viac ovplyvňuje zmena klímy, pričom takmer tretina ľudí (30 %) očakáva, že extrémne počasie im do troch rokov sťaží život v ich domovoch, zatiaľ čo 18 % uvádza, že domov ich nechráni pred extrémnym počasím, ako je teplo, zima alebo záplavy.

Vlády, súkromné podniky, občianska spoločnosť a jednotlivci zohrávajú významnú rolu pri zabezpečovaní prístupu ľudí k bývaniu, ktoré rozširuje príležitosti, a nie ich obmedzuje. Organizácia Habitat for Humanity vyzýva vlády, aby prešli od prísľubov bývania ku konkrétnym cestám k bývaniu prostredníctvom politického záväzku a investícií; podniky, aby rozširovali a inovovali možnosti financovania bývania; kolegov a partnerov, aby premenili dôkazy na činy tým, že budú naliehať na zmenu politík, financovanie a zodpovednosť; a jednotlivcov a komunity, aby využili svoje hlasy, zručnosti a kontakty na pomoc pri presadzovaní trvalých riešení bývania.

Správa obsahuje podrobnejší rozpis týchto zistení vrátane prehľadov o jednotlivých krajinách a demografických údajoch. Ak sa chcete dozvedieť viac o správe alebo o organizácii Habitat for Humanity International, navštívte stránku habitat.org/HomeAtWhatCost.

Metodika
Celonárodne reprezentatívny prieskum sa uskutočnil v období od 10. apríla do 30. júna 2026 v 22 krajinách a zúčastnilo sa ho 30 758 ľudí. Výskum sa uskutočnil v rôznych krajinách vrátane Argentíny, Austrálie, Barbadosu, Brazílie, Kanady, Pobrežia Slonoviny, Egypta, Etiópie, Guatemaly, Indonézie, Írska, Kene, Mexika, Nepálu, Nigérie, Poľska, Južnej Afriky, Južnej Kórey, Trinidadu a Tobaga, Turecka, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov. Táto správa vychádza z pôvodného výskumu verejnej mienky, ktorý si objednala organizácia Habitat for Humanity International s cieľom lepšie pochopiť, ako bývanie ľudí ovplyvňuje ich každodenný život. Výskum bol navrhnutý tak, aby doplnil existujúce údaje o bývaní tým, že prekročí rámec systémových ukazovateľov a zachytí, ako bývanie ovplyvňuje pocit bezpečia, dostupnosti, stability, dôstojnosti, zdravia, príležitostí a komunity ľudí.

O organizácii Habitat for Humanity
Habitat for Humanity je hnutie ľudí vo vašom okolí aj po celom svete, ktorí spoločne pracujú na budovaní prosperujúcejších a dynamickejších komunít tým, že zaisťujú, aby mal každý bezpečné a cenovo dostupné miesto, ktoré nazýva domovom. Od nášho založenia v roku 1976 ako kresťanskej organizácie sme spoločne pomohli viac ako 65 miliónom ľudí po celom svete formovať budúcnosť podľa vlastných predstáv vďaka prístupu k dôstojnému bývaniu. Dosiahli sme to spoluprácou s ľuďmi zo všetkých spoločenských vrstiev na výstavbe, opravách a financovaní domovov, inováciou nových spôsobov výstavby a financovania, ako aj presadzovaním politík, ktoré uľahčujú výstavbu a prístup k bývaniu pre všetkých. Spoločne budujeme domovy, komunity a nádej. Viac informácií nájdete na stránke habitat.org