CGTN: Prečo je pre Čínu prehlbovanie reforiem také dôležité?
PEKING, 17. júla 2024 /PRNewswire/ -- V Národnom múzeu Číny je vystavená špecifická zbierka 109 oficiálnych pečatí. Pečate, ktoré pochádzajú z novej oblasti Binhai v obci Tianjin, boli stiahnuté z používania v roku 2014, keď miestna samospráva zriadila úrad pre administratívne kontroly a schvaľovanie a zlúčila stovky skúšobných a schvaľovacích jednotiek do jedného oddelenia, čím nahradila 109 úradných pečatí jednou.
Hoci v roku 2014 už koncept budovania socialistického trhového hospodárstva prebiehal viac ako dve desaťročia, podnikanie zostávalo náročným úsilím. Zákonodarca z Mestského ľudového kongresu Tianjin odhalil, že jeden investičný projekt, od získania pôdy až po dokončenie všetkých administratívnych schvaľovacích postupov, si vyžadoval viac ako 30 štátnych schválení a viac ako 100 pečatí. Celý proces trval minimálne 272 pracovných dní.
109 pečatí vystavených v národnom múzeu demonštrovalo odhodlanie Číny prehĺbiť inštitucionálnu reformu. Na uľahčenie podnikania čínska Štátna rada postupom času zrušila alebo delegovala na orgány nižšej úrovne právomoc administratívneho schvaľovania pre viac ako 1000 položiek a znížila tak počet investičných položiek podliehajúcich schváleniu centrálnou vládou o viac ako 90 percent.
Prečo je dôležité prehlbovať reformu
Čína začala reformu a otváranie krajiny v roku 1978. Za posledných 46 rokov sa Čína transformovala z chudobnej a nedostatočne rozvinutej ekonomiky na druhú najväčšiu ekonomiku sveta.
„Čína dokázala dobehnúť dobu najmä vďaka reformám a otváraniu sa," povedal čínsky prezident Xi Jinping na sympóziu v roku 2023. Ďalej dodal: „Aby sme podporili čínsku modernizáciu, musíme ďalej komplexne prehlbovať reformy a otvárať sa, neustále oslobodzovať a rozvíjať sociálne produktívne sily, uvoľniť a posilniť sociálnu vitalitu."
V pondelok Čína odštartovala tretie plenárne zasadnutie 20. Ústredného výboru Komunistickej strany Číny v Pekingu. Stretnutie bude zamerané na ďalšie komplexné prehlbovanie reforiem a napredovanie čínskej modernizácie.
Wang Chunguang, výskumník z Čínskej akadémie sociálnych vied, povedal, že Čína teraz vstúpila vo svojom reformnom procese do zóny „hlbokej vody," pričom čelí zložitejším a naliehavejším úlohám ako predtým, v dôsledku klesajúcej účinnosti predchádzajúcich reforiem, nejasnej ceste budúcej reformy a posunu medzinárodných vzťahov. Ak sa prostredníctvom ďalšej reformy nepodarí riešiť rôzne výzvy v spoločnosti, hospodárstve, kultúre a politike, modernizácia Číny bude výrazne obmedzená.
Fan Weiqing, docent na univerzite vo Wuhane, uviedol, že v čase, keď na celom svete vzniká nové kolo vedecko-technickej revolúcie a priemyselnej transformácie a pritvrdzuje sa konkurencia v tejto oblasti, prehlbovanie reforiem je životne dôležité aj pre čínske technologické inovácie, ktoré sú pre budúcnosť krajiny „rozhodujúce."
„Ak chceme vyriešiť sériu pretrvávajúcich rozporov a výziev, ktorým čelí ďalší rozvoj Číny, musíme reformy a otváranie sa prehĺbiť," povedal Xi Jinping. Prehlbovaniu reformy pripisuje zásadný význam. Rok po tom, ako sa v roku 2012 ujal vedenia ako generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny, prijala centrálna vláda rozhodnutie o komplexnom prehĺbení reformy s cieľom zlepšiť a rozvinúť socialistický systém s čínskymi prvkami a modernizovať čínsky systém riadenia a kapacity.
Ako Čína prehlbuje svoje reformy?
Odvtedy vedenie Číny predložilo plán na prehĺbenie celkovej reformy a krajina tiež predstavila viac ako 3000 reformných plánov týkajúcich sa inštitucionálnej reformy strany a štátu, vidieckej pozemkovej reformy, reformy štátnych podnikov, finančnej reformy, zelenej transformácie a reformy zdravotníckeho systému.
Spomedzi všetkých reforiem stojí v centre záujmu práve ekonomická reforma. Xi Jinping presadzuje, aby mal „rozhodujúcu" úlohu pri prideľovaní zdrojov trh, čo je silným signálom úpravy politiky, keďže slovo v predchádzajúcom oficiálnom vyhlásení bolo namiesto slova „rozhodujúci" použité slovo „základný."
Podľa Xiho pokynov Čína zriadila úrad pre rozvoj súkromnej ekonomiky na pomoc súkromným podnikom, podporovala finančné reformy na uľahčenie financovania súkromných podnikov, pokročilú reformu štátneho podniku (SOE) na ďalšie zlepšenie moderného podnikateľského systému a zaviedla systém negatívneho zoznamu pre prístup na trh, ktorý umožňuje vstup do oblastí, pokiaľ ich zoznam výslovne nezakazuje.
Výsledky reforiem sú pozoruhodné. Trojročný akčný plán reformy štátnych podnikov (2020 – 2022) transformoval viac ako 165 000 štátnych podnikov na spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciové spoločnosti a približne 38 000 štátnych podnikov si založilo predstavenstvo. Od roku 2012 do roku 2023 vzrástol počet súkromných podnikov v Číne viac ako štvornásobne a podiel súkromných podnikov na celkovom počte vzrástol z menej ako 80 percent na viac ako 92 percent.
V správe Svetovej banky vydanej v roku 2020 sa uvádza, že vďaka svojej stabilnej a silnej reforme Čína zaznamenala bezprecedentné zlepšenie svojho podnikateľského prostredia a dva roky po sebe bola zaradená medzi 10 najlepších globálnych reformátorov.
Share this article