CGTN: Práca vo vlaku: Rodinné dedičstvo troch generácií
BEIJING, 7. októbra 2020 /PRNewswire/ -- CGTN nedávno publikovala článok o „Rodine vlakových robotníkov" – ide o tri generácie, ktoré si vybrali to isté povolanie - údržbu vlakov. Boli svedkami vývoja železničnej technológie a tento článok ukazuje ich sny o železnici Qinghai-Tibet.
Pôvodný článok je dostupný tu.
„Pokračujem v sne svojho otca a starého otca," povedal Li Haifeng, vlakový kontrolór na stanici Xining - v mieste, kde vlaky na trati Qinghai-Tibet začujú prvé pískanie.
Tridsaťjedenročný Li kontroluje a odstraňuje nezistené poruchy v zariadeniach každého vozňa, aby zaistil bezpečnosť každej cesty vlakom. Toto povolanie vykonáva zatiaľ sedem rokov, no toto obdobie je len zlomkom pracovného obdobia jeho otca a starého otca.
Jablko nepadá ďaleko od stromu
Príbeh sa začal v roku 1958, keď jeho starý otec Li Wangfu, rodák z východočínskeho mesta Shandong, prešiel z práce v Dandong Railway Bureau do Xining. „Prišiel som sem 15. augusta 1958," povedal Li Wangfu pre CGTN. Vo svojich 80 rokoch si dátum stále jasne pamätá. Po dlhej hrboľatej jazde sa mu pred očami zjavila neúrodná krajina, kde slnko priam pražilo.
Keď bolo v októbri 1959 zriadené železničné depo Xining, stal sa Li Wangfu jedným z mála vlakových kontrolórov na riedko osídlenej plošine. V tom čase riešil problémy, cez deň robil generálne opravy pomocou nešikovného náradia a v noci býval v pivnici, ktorú spolu s kolegami vykopali sami, na prašnom kopci južne od garáže stanice.
„V tom čase sme išli kdekoľvek, kde nás potrebovali," uviedol. Každý deň išiel z práce s kabátmi namočenými v čiernom motorovom oleji. Tvrdá práca sa vyplatila. Stal sa jedným z prvých vedúcich kontroly vlakov na plošine Qinghai-Tibet v roku 1984 - roku, keď začala prevádzku železnica spájajúca Xining a Golmud, teda prvé a druhé najväčšie mesto provincie Qinghai.
Aký otec, taký syn. Na vstup Li Xiujina do práce v oblasti údržby vlakov mal obrovský vplyv jeho otec Li Wangfu. „Otec ma raz vzal do vlaku, cítil som, že to je naozaj dobrá práca," spomínal. V roku 1983 bol pridelený do skladu Golmud. „Vtedy nám trvalo viac ako dva dni, kým sme cestovali z Xiningu do Golmudu, kde okolo lietali piesky a okruhliaky."
Li Xiujin a jeho kolegovia žili v malej chatrnej hlinenej chatrči a každý deň so sebou nosili opravné kladivá. Za posledných 37 rokov bol svedkom prudkého rozvoja železničných technológií, ktorý vo veľkej miere uľahčil kontrolu vlakov.
Železničný systém Qinghai predstavil v roku 2012 rad automatických detekčných strojov, a to uprostred celonárodnej technologickej dynamiky vývoja. Li Xiujin sa naučil najmodernejšiu technológiu a stal sa centralizovaným analytikom TFDS (Train of Freight Failures Detection System). „Teraz môžem na počítači skontrolovať každý deň asi 300 vlakov."
Podľa predstaviteľa tretej generácie tejto rodiny, Li Haifenga, sa kedysi pri opravách a údržbe viac spoliehali na skúsenosti, ale teraz sú na zaistenie bezpečnosti cestujúcich potrebné aj „komplexné zručnosti" založené na technickom know-how.
Od parných lokomotív až po elektrické vlaky
V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia vlaková doprava predstavovala niekoľko dní trvajúcu jazdu - to bola doba, keď železniciam vládla para. Parné lokomotívy pomohli potlačiť svet do prvej priemyselnej revolúcie a odvtedy napreduje ľudská civilizácia už ďalších 150 rokov.
V Číne pokračovala výroba a používanie parných lokomotív do konca 80. rokov, aj keď väčšina z nich bola vyradená oveľa skôr. V 60. rokoch rozbehli parné vlaky rozvoj železničných sietí v krajine a poháňali jej sociálno-ekonomický rozvoj.
Li Wangfu bol svedkom postupného ústupu starožitných vlakov a debutu vlakov s vnútorným spaľovaním a potom elektrických vlakov. „Teraz sme všetci elektrifikovaní."
V posledných desaťročiach sa čínska vlaková technológia stala zastaranou. Jeho syn a vnuk videli nevyspytateľný vývoj. „Vlak v minulosti jazdil v úseku Xining-Golmud rýchlosťou iba asi 50 kilometrov za hodinu, teraz však môže dosiahnuť 160 kilometrov," poznamenal Li Haifeng.
Teraz má Čína najväčšiu vysokorýchlostnú železničnú sieť na svete spolu s pokročilými metódami kontroly zariadení a vybavenia vlaku.
„Prešli sme z ťažkej manuálnej práce na duševnú prácu, rovnako ako lekár v nemocnici," povedal Li Xiujin, „len tak sedíme v interiéroch, sledujeme obrázky zhotovené vysokorýchlostnými kamerami a hlásime problémy miestnym inšpektorom pomocou TFDS. "
Pre Li Haifenga je práca oveľa menej namáhavá, ale vyžaduje viac odborných znalostí. Vlak, na ktorom pracuje, má v okne zabudovaný UV filter, generátory kyslíka a zariadenia na automatické spracovanie exkrementov uprostred rôznych nových zariadení.
"Práca vo vlaku je náročná, pretože musíte brať do úvahy bezpečnosť každého cestujúceho. Je to ako byť 'lekárom', ktorý vie o vlaku všetko a predpíše správny predpis," uviedol Li Haifeng.
Video - https://www.youtube.com/watch?v=rI0QrsdQQXU
Share this article